Klasifikácia mentálnych javov

Psychické javy umožňujú osobe nielenOrientovať sa v okolitom svete, ale tiež vykonávať aktívne kognitívne aktivity. Všetko, čo už bolo dnes dosiahnuté, by bolo nemožné, ak by naša psychika nemohla slobodne prijímať a spracúvať informácie získané z okolitého sveta.

Všetky psychologické javy najviacsú priamo navzájom prepojené. Toto spojenie je zrejmé: bez jedného by nebolo iného, ​​ale ako je naša psychika usporiadaná, je podmienená ich celistvosťou. Napriek tomu sú v nich rozdiely. Tradičná klasifikácia mentálnych javov rozlišuje tri veľké skupiny. Ide o duševné procesy, psychické vlastnosti osobnosti a samozrejme duševné stavy.

Duševné procesy sú základnými javmi,a psychické vlastnosti a stavy jednotlivca by sa mali chápať ako typologická a dočasná modifikácia procesov vyskytujúcich sa v psychike. Všetky druhy psychických javov sú jedným prúdom reflexne-regulačnej aktivity. Uvažujme ich samostatne.

Klasifikácia mentálnych javov

Duševné procesy nie sú takéiné ako úkony reflexnej-regulačnej činnosti. Tieto činy sú oddelené a holistické. Objekt reflexie je prítomný v každom jednotlivom procese psychiky. Taktiež všetky procesy majú svoje vlastné vzorce a špecifickosť regulácie.

Klasifikácia psychologických javov ich priradíprvé miesto v zozname, pretože predstavujú niečo ako pôvodná skupina. Inými slovami, sú základom pre formovanie psychologických obrazov.

Predstavujú interakciu objektu a predmetu reflexie, zvláštny systém špecifických akcií, ktoré sú zamerané na interakciu a poznanie týchto predmetov a objektov.

Tieto procesy môžu byť kognitívne (na nezahŕňa vnímanie, pocit, predstavivosť, rovnako ako pamäť a myslenie), emocionálny a silný. Duševná aktivita je súhrnom všetkých týchto procesov.

Potom existujú duševné stavy. Zvláštnosť duševnej činnosti je dočasná. Určené vzťahom osoby k tomu, čo sa deje. Inak môžeme povedať, že toto je súčasná modifikácia ľudskej psychiky. Duševné stavy predstavujú integráciu (relatívne stabilnú) všetkých prejavov ľudskej psychiky v momente jednoznačnej interakcie s realitou.
Ich prejav závisí od smeru činnosti človeka, ako aj od jeho osobného postoja voči nej.

Mentálne stavy sa dajú rozdeliť namotivačné, ktoré sú založené na túžbe dosiahnuť niečo; o staveach organizovaného vedomia, ktoré sa prejavujú v tých chvíľach, keď je potrebné sústrediť sa na niečo; na emocionálne, ale aj na voličské.

V psychológii sú tiež vymedzené niektoré hraničné štáty. Ide o charakteristické akcentácie, psychopatie, neurózy. Za to stojí aj oneskorenie duševného vývoja.

Klasifikácia mentálnych javov identifikuje atretia skupina nie je nič iné ako psychické vlastnosti jednotlivca. Patrí sem smer osobnosti, temperamentu, charakteru, ako aj schopnosti človeka. Sú čoraz viac individuálne a do veľkej miery závisia od toho, ako človek žije a vyvíja. Aj jeho životné priority sú dôležité.

Klasifikácia javov popísaných v tomto článkubol vyvinutý I. Kantom. Na nej je založená tradičná psychológia. Nie je potrebné zabúdať len na to, že táto klasifikácia mentálnych javov umelo izoluje duševné procesy od mentálnych stavov, ako aj veľmi dôležité typologické vlastnosti osobnosti.